ŠKOLA MANAŽMENTU L. RONA HUBBARDA
SEMINÁRE A KURZY PRE MAJITEĽOV FIRIEM, MANAŽÉROV A OBCHODNÍKOV
 Logo
 
 
 
 
 
 
 
 
 

HCA TV: Marcel Pavlík: Základnou zložkou úspechu je mať rád druhých ľudí

2021-06-29 13:51:26 | kategória Rozhovory
 Marcel Pavlík: Základnou zložkou úspechu je mať rád druhých ľudí

MARCELA PAVLÍKA poznajú klienti HCA ako prednášateľa seminárov o produktivite, riadení ľudí a plánovaní, ako aj tlmočníka našich zahraničných kolegov. Jeho semináre sú veľmi dynamické, plné energie a nabité informáciami. Rozprávali sme sa s ním o jeho pracovných aj osobných zásadách, ako aj o tom, čo tvorí dobrého prednášateľa.

Marcel, dlhodobo patríš medzi top prednášajúcich HCA Slovakia. Okrem seminárov "naživo" prednášaš aj online semináre. Aká je to pre teba skúsenosť?

Na moje vlastné prekvapenie prebehol náš prechod k online prednášaniu veľmi hladko. Máme skvelých, verných klientov, ktorým sa chcem touto cestou poďakovať, že boli ochotní „presedlať“ zo školských lavíc do onlinového sveta a pustiť sa do webinárov spolu s nami. Veľmi si to vážim.

Čo sa týka mňa osobne, jediný výrazný rozdiel medzi prednášaním osobne a prednášaním online je chýbajúci osobný rozmer. Na našich seminároch sa najviac teším na prestávky. Počas nich máte príležitosť porozprávať sa s našimi klientmi, prebrať aj osobné otázky a problémy, na ktoré počas seminára nie je priestor. Na druhej strane, mnohí klienti si pochvaľujú možnosť pozrieť si seminár z pohodlia domova v pyžame a papučkách, čo znie veľmi pohodlne, aj keď ja ako prednášateľ som to zatiaľ takto nerobil (Úsmev).

Máš nejaké osobné tipy alebo triky pre tých, ktorí chcú úspešne prednášať alebo vystupovať na verejnosti?

Držím sa dvoch zásad. Prvá z nich znie, že treba mať rád druhých ľudí. Ja mám šťastie v tom, že máme skutočné skvelých klientov, ktorí sú krásni, dobrí, vnímaví, múdri a schopní ľudia. Nie je náročné mať ich rád (Smiech). Ale sú aj prípady, keď máte publikum ľudí, ktorí tam sedia takpovediac proti svojej vôli, lebo ich tam poslal šéf. Naučiť sa mať rád aj takýchto ľudí – nech už sú akýkoľvek – a nebojovať s nimi, to je podľa mňa to najdôležitejšie pre každého prednášateľa. Druhou zásadou je ignorovať vlastné chyby. Teda, ignorovať možno nie je to správne slovo – samozrejme, že sa treba stále zlepšovať, ale netreba na ne zbytočne upozorňovať, ani sa za ne nejako extrémne ospravedlňovať. Druhí ľudia sú v skutočnosti omnoho lepší a vľúdnejší, než si prednášatelia myslia.

Tvoje semináre majú zvyčajne veľmi vysoké hodnotenie. Čo si myslíš, čím to je?

Možno to vyznie jednoducho, ale vždy sa snažím dať úplnú odpoveď každému účastníkovi na každú jeho otázku. Nemám rád prednášateľov, ktorí sa hrajú na guru a odpovedajú štýlom: „Viete, máte zaujímavú otázku, ale bolo by to nadlho, nie je to predmetom tohto seminára a nerád by som oberal ostatných o čas.“ A medzi riadkami niekedy mlčky dodajú: „A myslím si, že by ste to aj tak nepochopili.“ Ja si vážim každého človeka, ktorý k nám prišiel niečo si vypočuť, a preto sa vždy snažím, aby dostal odpoveď na všetky svoje otázky, či už pracovné, súkromné alebo osobné. A keď niečo neviem, tak sa nehanbím to povedať. Nerád „robím frajera“ (Smiech).

Okrem prednášateľa si aj skvelý tlmočník všetkých našich seminárov so zahraničnými prednášajúcimi. Je potrebné sa na tlmočenie seminára nejako špeciálne pripravovať? Koľko je za tým práce?

Na našich zahraničných kolegov sa pripravujem štúdiom našich vlastných kurzov. Máme odborníkov, ktorí prednášajú všetko možné, od obchodu cez marketing až po financie, a ak sa nechcem pri tlmočení strápniť, musím tieto témy ovládať čo najlepšie. Keď máte zvládnutú tú technickú, obsahovú stránku veci, stačí vám sústrediť sa len na ten cudzí jazyk. To mi, chvalabohu, vždy išlo ľahko (Smiech).

Na škole nám raz náš profesor traslatológie a terminológie – veľká celoeurópska kapacita – povedal, že aby bol akýkoľvek preklad úspešný, musíte preložiť nielen slová, ale hlavne význam. A význam v skutočnosti netvoria len slová, ale aj emócia, humor, gestá, osobnosť, celkové vyžarovanie rečníka. Ja sa snažím kopírovať nielen text, ktorý môj zahraničný kolega hovorí, ale jeho samého, aby tam rozdiel medzi mnou a ním postupne zanikol. A keď majú ľudia pocit, že na seminári sa rozprávajú priamo s ním, páči sa im to a nenudia sa.

Ako sa hovorí, jablko nepadá ďaleko od stromu. Ideš v šľapajach tvojho otca Lacka Pavlíka, prezidenta HCA Slovakia, ktorý pred pár rokmi získal titul TOP prednášateľa. Naučil si sa od neho niečo?

Na fyzickej úrovni som od Lacka zdedil jeho prejav, gestá a moja mamka hovorí, že aj hlas. A na tej mentálnej, duchovnej úrovni asi ešte viac. Môj otec bol popri Spider-manovi a Iron Manovi ten prvý hrdina, ktorého som spoznal (Úsmev). A zostal ním dodnes. To, čo som na ňom vždy obdivoval – a obdivujem dodnes – je nielen to, že vždy mal na všetko odpoveď, ale aj to, že keď som ja sám bol stratený a bezradný, dokázal mi túto odpoveď vždy podať s láskou a porozumením, tak, aby som ju bol ochotný ju prijať. Dúfam, že raz sa to naučím robiť rovnako. Nikdy si nepamätám, že by na mňa zvyšoval hlas, že by musel používať silu alebo by urobil niečo, kvôli čomu by klesol v mojich očiach. Je to múdry a dobrý človek, ktorému vždy záleží na druhých ľuďoch, aj vo chvíľach, keď sa zdá, že naopak to neplatí. To nehovorím len ako jeho syn a verím, že aj druhí ľudia, ktorí ho poznajú, by so mnou súhlasili. Je pre mňa česť s ním pracovať a keď mi hovoria „robíš to ako Lacko“, veľmi si to vážim.

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
,